Autojournal.cz

TEST Volvo S60 D3 – Švédsky votrelec v nemeckej trojke

4. 3. 2011 • Testy, Volvo

Volvo S60 to nemá ľahké, najmä v súčasnej generácii, ktorá sa podrobila testu. Je jednoznačné, že útočí na nemeckú prémiovú trojicu, ktorá sa sama korunovala za kráľa segmentu. S60 je namierené proti Audi A4, BMW radu 3 a Mercedesu triedy C.

Náš kúsok si v krikľavom kabáte nikto s ničím nepomýli. Zlatá farba bola už kedysi používaná na prvej generácii tohto modelu. Odvtedy sa však veľa nezmenilo. Už pôvodný kus nebol klasickou švédskou komodou s výrazným dedičstvom od Ingvara Kamparda (zakladateľ Ikea, kto nevie). Dizajn vtedy vychádzal z nového S80, ktorý na nepoznanie zmenil Stephen Harper. Klasický škatuľový dizajn začiatkom tisícročia nahradil oblejší kus s širokými ramenami a jasným detailom v zadnej časti.

Nové Volvo S60, ktoré je teraz súčasnou generáciou je evolúciou tvarov nastolených prvou generáciou. Od roku 2010 cesty brázdi táto verzia, ktorá dizajnovo vychádza z novej modelovej dizajnovej politiky nastolenej menším SUV XC60. Je ale dostatočne prémiový, aby si uhryzol z koláča triumvirátu z Nemecka?

Z vonkajšieho pohľadu je konkurencieschopnosť neprehliadnuteľná. Zlatá farba kričí, ale poriadne. Kto by chcel chodiť inkognito, tak sa mu viac hodí strieborná a čierna. Dokonca aj trendová biela je nenápadnejšia ako naša zlatá. Podľa nás je tak v polceste hnedá, ktorá sa stáva novou bielou. A to kvôli tomu, že trendy a móda sa dostávajú aj do automobilovej kultúry.

Výrazná línia boku sa postupne ťahá až ku koncu auta a dáva jasný odkaz, odkiaľ tento fešák prišiel. Predná časť sa tiež ľahko identifikuje. Nie je to ako v prípade Audi, ktoré sú všetky na jedno kopyto a z väčšej diaľky sú nerozoznateľné. Pohľady priťahujú svetlá s výrazným mandľovým tvarom. Doplnok predstavujú menšie svetielka s LED technológiou.

Zlatú decentne dotvárajú hliníkové doplnky. Vpredu na nárazníku, aj ako imitácia difúzora. Pohľad dnu tiež nevytvára dojem, že by sa oproti prémiovým konkurentom musel schovávať. Tenká konzola za ktorou je odkladací priestor sa stal charakteristickým prvkom novodobých Volv.

Sedadlá sú legendami opradené s priam ortopedickými vlastnosťami. Čalúnenie ladí s farbou exteriéru. Tiež je strihnuté až do oranžovej farby. Pochybujeme ale o praktickosti bielej časti koženého volantu, akokoľvek dobre vyzerá. Po skúsenostiach je nám zrejmé, že táto časť bude meganáročná na údržbu a čistenie. Odporúčame voziť v aute také malé tekuté mydlo, ktoré netreba zmývať.

Manuálna prevodovka sa drží výborne a radenie nemá tendenciu byť nepresné. To je výhodou, pretože motor sa nemôže pochváliť extrémne širokým spektrom otáčok. Dvojliter má oproti konkurencii jedno výrazné špecifikum. Nie je to štvorvalec. Má päť hrnčekov, v ktorých sa varí 120 kW (163 k). To mu prepožičiava kultivovanejší prejav a najmä špecifickejší zvuk.

Prevodovka má zvolené pomerne ťažké stupne. To značí, že nech je krútiaci moment akokoľvek oslnivých 400 Nm, tak je trochu deklasovaný práve týmto nastavením. To značí, že zrýchlenie sa tesne dostáva pod 10 sekúnd. Podľa tabuliek to je 9,2 sekundy. Konkurencia je na tom lepšie. Štvorkrúžkový Ingolstattský favorit to so 170 koňovým štvorvalcom dá skoro o sekundu rýchlejšie, za 8,3 sekundy. Podobne je na tom aj BMW s 320d EfficientDynamics a Mercedes C220 CDI.

Priemerná spotreba sa nám dostala na hranicu 6 litrov. To je výborná hodnota, vzhľadom na využívanie potenciálu a skúšanie pružnosti. Reálne predpokladáme, že sa dá dostať bez problému na cifry začínajúce päťkou. Netreba sa však radovať predčasne, 5,0 tam bude iba pri odriekaní a dôchodcovskom štýle jazdy. Nedeľní vodiči s extrémnou pomalosťou a záujmom v spotrebe možno siahnu ešte hlbšie a spália menej, ale to už je trýznenie. Hlavne, keď uvážime, že podtáčanie motoru vôbec nesvedčí a ani mu neprospieva.

Podvozok je naladený komfortne, ale nezľakne sa ani rýchlejších prejazdov zákrut. Keď sa povie, že je kompromisný, tak to väčšinou znamená, že je nemastný a neslaný. Tu si našťastie zachováva komfortnejší ráz a športovosť je dodatková.

Nespomenuli sme ešte ostatné pomery v interiéri. Predné sedadlá majú miesta habadej. Zadný priestor sa nedá považovať za malý, avšak sme stále v strednej triede, tak čakať zázraky nemôžeme. Harry Potter to zázračným mávnutím čarovného prútika nepremení na Sixtínsku kaplnku. Vyššie postavy môžu naraziť na hendikep v podobe zvažujúcej sa strechy je jasný už pri pohľade zvonka. Nie je to však také hrozné, akoby sa mohlo zdať. Konfekčné veľkosti s tým problém nebudú mať.

Konkurencia má jedno výrazné plus. A tým je veľkosť kufra. Malé Volvo, teda nie celkom malé, stredné má menší kufor. Staršie BMW radu 3, model E90 mal z nemeckej trojky najmenší kufor, 480 litrov. Volvo ide ešte ďalej. Kufor má iba 340 litrov. Je však dobre využiteľný a má kvadratický tvar. Dokonca aj pánty sa pekne schovávajú a po zavretí nerozbijú napríklad fľašu, neopatrne nechanú na vrchu pri kraji.

Celkový dojem z auta bol výborný, nevadila nám absencia kufra z Octavie, ani priestoru na zadných sedadlách, ktorý by konkuroval Rollsu. Svoje poslanie plní S60 výborne. A nebojíme sa konštatovať, že sa hrdo môže postaviť nemeckému triu. Pohon predných kolies ho pasuje najmä ako konkurenta Audi A4. U nás by z tejto dvojice bola voľba jasná!

Plusy

• Nové prvky aktivní bezpečnosti
• Luxusní interiér
• Tichý motor, který umí pracovat i s velmi nízkými otáčkami
• Nízký aerodynamický hluk, tuhá karoserie
• Nízká spotřeba při jízdě konstantní rychlostí
• Malé náklony karoserie v zatáčkách

Minusy

• Malý objem zavazadlového prostoru
• Špatný výhled vzad
• Malá úhlopříčka displeje palubního informačního systému
• Absence bočních airbagů na zadních sedadlech
• Nepřesné řazení
• Vysoká cena

Technické údaje

« Elektrický roadster Irmscher 7 SELECTRA RUF Rt 12 R: Vymazlené Porsche »